Obsah
Deti rozvíjajú svoj zmysel pre seba z prostredia, v ktorom rastú. Typicky, rodinné prostredie zohráva veľkú úlohu pri formovaní identity detí, keď rastú, stávajú sa dospievajúcimi a dospelými. Spôsob, akým členovia rodiny súvisia a pôsobia spoločne ako sociálna skupina, môže formovať sebadôveru dieťaťa, socializáciu a kultúrnu identitu. Okrem toho správa Sue Flaniganovej na Univerzite v Západnej Virgínii poukazuje na možnosť rodného poriadku, ktorý ovplyvňuje formovanie vlastného vnímania dieťaťa.
Rodové sociálne úlohy
Správa Dr. Susan D. Wittovej v roku 1997 ukazuje, že deti oboch pohlaví pravdepodobne uvidia svoje rodové úlohy rovnakým spôsobom, aký vidí ich rodičia. Napríklad rodičia, ktorí vychovávajú deti s myšlienkou, že chlapci by mali vykonávať úlohy, ako je kosenie trávnika, maľovanie plota a vyberanie odpadu, zatiaľ čo dievčatá by mali robiť jedlo, robiť večeru a upratať dom, sú povinné mať deti. s týmito stereotypmi po celý život. Deti, ktoré vyrastajú s rodičmi, ktorí povzbudzujú viac arogynóznych rodových úloh, sa nestotožňujú so stereotypnými myšlienkami mužov alebo žien a prejavujú väčšiu podporu zo strany rodičov. Tieto deti majú tendenciu byť flexibilnejšie vo svojich vzťahoch a majú viac sebaúcty.
Kultúrna identita
Podľa štúdie Lindy Juangovej, publikovanej vo vydaní časopisu Journal of Adolescence v júni 2010, deti, ktoré vyrastajú v rodinách s prominentnými etnickými tradíciami, majú sklon k tomu, aby sa stotožnili so svojím etnickým pôvodom, než tí, ktorí v týchto prostrediach nevyrastajú. Štúdia porovnávala 225 účastníkov, ktorí vstúpili do dospelosti, a tiež ukázali, že dcéry identifikovali silnejšie svoje etnické skupiny ako deti. Tieto zistenia potvrdzujú, že rodinné prostredie naďalej ovplyvňuje vnímanie jednotlivcov pri vstupe do dospelosti.
samoľúbosť
Rodičia, ktorí sú viac vnímaví voči svojim deťom, povzbudzujú a ponúkajú viac podpory, s väčšou pravdepodobnosťou rozvíjajú dieťa, ktoré má vysokú sebaúctu. Na druhej strane, kritickejší rodičovský štýl vedie k rozvoju jedinca s nízkou sebaúctou, najmä keď kritika smeruje k fyzickému vzhľadu dieťaťa, podľa štúdie vývojového psychológa dra. Susan Harter, v roku 1993.
Náboženská identita
Štúdia Lisy D. Pearceovej z časopisu Journal of Marriage and Family z roku 2007 ukazuje, že náboženská minulosť matiek má najväčší vplyv na náboženskú identitu detí, keď dospievajú a stávajú sa dospelými. Dospelý syn bude pravdepodobne nasledovať náboženstvo a prijať náboženské postoje matky vo svojom novom domove a rodine.